Ajajaj. Vyplaznem oči na sestru, ta na priateľa, ten na ženskú za pokladňou. " No to snad nemyslíte vážne !" Jakým kurzem jste to proboha vypočítala takovou SUMU !" Pokladná sa na nás škaredo zamračí a začíname na seba štekať. Pokladná jačí, že vraj sme sa mali lepšie pozrieť na nástenku vo vnútri kde je jasne napísané, že síce predávajú za taký a taký kurz, ale kupujú za INÝ. Teda iný. No, prepočtom za jednu slovenskú korunu dostanete zhruba 60 halierov českých. Teda buďto sa českej ekonomike tak darí, že som si to ani nestihla všimnúť alebo je to poriadna zlodejina. Šteká priateľ, šteká pokladná, do toho súhlasne prikyvujem ja a sestra šúcha otrhanou balerínkou po počúranej stene. Turisti sa zvedavo dívajú čo sa deje. V rukách zvierajú foťáky a eurá. Posielame ich preč s tým, že pokiaľ chcú niečo ušetriť tak nech skúsia niečo na inej ulici. Dostáva sa nám ďakovné " thanks dudes" od party britských oslávencov a otvorené ústa od japonskej rodinky ktorá to sekne preč cez cestu tak rychlo ako prišla.
Pokračujeme v boji. " vraťte nám to zpátky ! vraťte nám zpátky slovenské peníze " ! Ne a ne a ne. Nevráti. Bojovne ako kohút zoberie pravítko a trieska s ním o nástenku. Prateľa to prestane baviť a ide za policajtmi, ja ostávam solidárne pri okienku tým, že v záujme úspor svojej sestry tam budem kľudne bivakovať až do rána a slečna za okienkom vyvesí štítok PAUSA a namieri si to dozadu s cigaretou v puse.
Za 10 minút sa vráti. Čakám ju naježená a odhodlaná sa zase hádať. Nikam nejdem ! Zahlásím a odplašujem dalšie skupinky turistov preč. "Dajte to sem " vytrhne mi z ruky peniaze a vracia mi slovenské. Ehm… tak dobre… ale aj tak ste zlodeji !
Pokračujeme v túre Václavákom. Míňame Promod a zastavíme sa u ďalšiej zmenárne, zvedaví čo tam a ako. Už z ďialky je počut krik a keď nazrieme uvidíme rodinku ryšavých Nemcov ako bavoráckou angličtinou ziapú na slečnu v zmenárni " Give me bacckkk my euroos ! z pod okienka sa ozýva " why ? " giveee me baaaack my eurossss ! why ? back ! why ? back ! I will kooolllll kááápsss ! now !
Brrr. Tak teda ešte raz. Odbehneme zase na druhú stranu a dívame sa na kurz. Dívame sa na poplatky. Že nula. Tak ideme na vec. Chlapík nám núka 312 Kč. Hm, to už je lepšie, ale potom sa zarazí " jo vlastně jenom 300 Kč, ješte poplatek " ale tam máte napísané že nula ! " fakt ? poškriabe sa za bradu a pokrčí ramenami " starý dizajn víte… "
Mávneme rukou a ideme na pivo. Peniaze jej vymením ja, bežať na okrajové časti Prahy sa mi kvoli tomu nechce a hrať sa na druhú Reginu alebo ako sa volala ta blonďatá žena v ružovom už vobec nie.
Nadnes mi reality show stačilo.