Zkulturnit sa…
Vsetko sa to zacalo nevinnym vyletom za troskou kultury.
Povodny plan navstivit rozlohou mensiu dublinsku Zoo stroskotal na fakte, ze
sme si vybrali jediny den v roku, kedy tam vo fronte postavala polovica
dorastencov z celeho okolia, velikanske rady sa tiahli v dvoch prudoch a
enthusiasm opadol tak rychlo ako nadsenie z vyletu. National Museum of Ireland
je zname exhibiciami, ktore sa rokmi i desatrociami iba malinko zmenili. Caro
vzacnych zbierok, ulozenych v antickych viktorianskych vytrinach stale
pretrvava. Cielom nasho nahradneho planu bolo teda vidiet vystavu paradoxne
pomenovanu ako “Dead Zoo” Exhibicia, originalne otvorena v roku 1856, bola
sucastou zbierky narodneho Irskeho muzea sidliaceho kedysi v impozantnej
viktorianskej budove na Merrion Street, dnes uz bohuzial zatvorenej pre
verejnost. A tak sa vyhrnuli rukavy, vypchate zvierata sa oprasili a
premiestnili o par kilometrov dalej do budovy nazvanej “ Colin Barracks”,
byvalej jazdeckej skoly obkolesenej velkym parkom a sidliacej na vzacnej trase
elektricky Luas, znamej ako Red Line.
Exhibicia
Ste teda vo vnutri a patrate po plane objektu. Ah, vystava
je hned za recepciou na prizemi. Ziadne okluky, staci par krokov a mate to za
nosom. Dublinske museum pojalo exhibiciu velmi…tmavo. Majestatne, na cierno
namalovane steny, vas obkolesuju z kazdej strany. Z vyrezavanych skriniek sa na
vas ceria stopatdesiat rokov stare vypchate zvierata a irske deticky zurivo
dobkaju prstekmi do vytriniek a revu na celu miestnost: “ daaddyyy loookkk
dajnosauruuusss” Nebola to sice kostra dinosaura, ale lemura, i tak bola
ocenena nalepenou zuvackou na strede
vytriny. V tom sa vam vsetko zleje do jedneho. Miestnost sa zmensuje, uzatvara,
stojite nepohnute v strede, citite sa ako maly cloviecik, zaleje vas studeny
pot a prepadne pocit uzkosti, ste kusok drevenej babky, vydesenej, ktora by
najradsej zaliezla do krabice od topanok a zarevala: “ Aaaaaaaaa!!”
Face your fear
A sme presne tam, kde sme boli. Panic Attack. Patram po
receptoch, priuckach a forach. Nieco na temu: “ 10 sposobov ako predchadzat
panickemu zachvatu” ci “ Nenechajte sa ovladat vlastnym strachom a postavte sa
mu!” Zistujem, ze tak ako vsetko ine na svete i cira liecba, respektive tato
tema je vo svete velkym biznisom. Na internete najdete meditacie, terapie,
knihy, live shows, kde o tom ludia omielaju stale do okola. Prepinam kanaly.
Dr.Phil. Ach. Sedim a divam sa. “Go for it!” hovori superdoktor. “Face your
fear” “Search your heart!” “Hug your friend!” “Do itttttt!!!” Now!
Dojimava scenka, vsetci sa hromadne objimaju, ste novy
clovek, zacinate novy zivot, pretoze….Dr Phil vas vyliecil jedinym zasahom
televizneho ovladaca. Acch….. A dost!
Kto hlada, najde..
Hladam…hladam u seba, u priatelov, u ludi okolo mna. Skoro
kazdy z nas obcas pocituje panicky strach z niecoho. Moja sestra ma klaustrofobny
strach z vytahov. Nikdy som nevedela dost dobre pochopit ako ju mohol minutovy
presun z prveho poschodia budovy na tretie tak vydesit. Az doteraz. Kamaratka
mi rozpravala o panickom strachu z lietania. Pocuvala som ju, ako rozpravala,
ze pred kazdym nevyhnutnym letom musi vziat tabletky na upokojenie a i tak je
to utrpenie. Pritakavala som az do chvile, ked vyhlasila, ze by, ale pre zmenu
rada skusila parasutismus. Otvorila som usta uzasom. To je ono! Obdivuhodne a
spravne sa takto postavit k veci, a ten najlepsi sposob ako zacat. Pre kazdeho
z nas. Sama mam uz od malicka strach z vysok a vydesi ma i ten najmensi pohlad
z hora. Otrokmi strachu sa stavame , ale v momente, ked je to strach a nie my,
kto ovlada nase myslienky a skutky. V dnesnej dobe sa ludia stavaju otrokmi
stresu, zivotneho stylu, komercneho zmyslania, technologie, drog, reklamy,
mody, uvazovania i zmyslania. Preco byt teda i otrokom strachu.
“Delejte to, z ceho mate strach. A delejte to opakovane. To
je nejrychlejsi a nejjistejsi zpusob, jak strach porazit.” @ Dale Carnegie