Predstavte si obrovskú mravčiu farmu. Farma sa rozprestiera na niekoľkých kontinentoch. Počet jej ćlenov sa každodenne zväčšuje, sem-tam klesá, potom znova stúpa. Ak si zoberieme lupu, uvidíme milióny usilovných polonahých mravcov (šprintérov), v roztrhaných topánkach ako sa usilovne pohybujú a pobehujú dookola. Nie vśak vychodenou cestičkou, nie v rovnakom čase a nie rovnakou rýchlosťou. Ak sa lepśie prizrieme, uvidíme i to, že sa na takejto farmićke bežne stáva, źe sa nám pár takýchto šprintérov rýchlo unaví, topánky sa úplne prederú a z posledného dychu pozdvihnú štafetovú palicu, na ktorú už v rade čakajú netrpezlivé zástupy rôznorodých a zdá sa, že i dobre odených nádejných šprintérov. V rade nájdete veru všalijaké typy mravcov. Niektoré sa zasnene dívajú a snívajú o krásnej budúcnosti. Za chrbtom si spokojne mädlia ruky a hovoria si v duchu „veru ak tú štafetu preberiem a dám do toho všetko, za pár mesiacov je zo mňa nielen šprintér, ale trebárs i hlavný šprintér, a veruže možno aj sám navýjač, postavím svoju farmičku, zasadím korene najprv po okolí, ktoré poznám, neskôr možno i tam kde to eśte nepoznám, ale sa dostanem, a raz dobehnem až tam, kde sídli sama mravčia kráľovná.“ Slastne si ďalej mädlí ruky a vyratúva všetky rozličné druhy sladkostí….čoby sladkostí…veď na začiatok stačí aj obyčajný cukor!
Základnou úlohou takejto farmičky je predať akúsi spleť rozličných produktov, ktoré financuje sama mravenčia mať, produkuje jej tým dobre odmenených a vynaliezavých panošov, distribuuje tým dobre výškolených a všetkými lekvármi mazaných navýjačov a roznáša tým usilovných, občas teda i dosť zodratých, mravenčích šprintérov.
Kdesi na vrchu si teda predstavíme tú našu mravenčiu mať. Je samozrejme iba jedna. Každý ju pozná, každý sa jej bojí. Mravenčia mať kolektuje nahromadenú odmenu, časť sliviek hádže svojím slivkovým partnerom, časť panošom, keď sa nakloní, dá aj navýjačom, ktorí navýjajú poctivo a pravidelne, je teda na navýjačovi aby sa pozrel dole, a hľa, čo to nevidí, to moje oko modravé. Hordy a hordy štafetárov s vyplaznutými jazykmi čakajú, že sa im tiež ujde po nejakej tej slivke. A tak sa navýjak nakloní ešte raz, oddelí svoju časť sliviek a hodí dole to, čo ostalo. Štafetár sa dušuje – a či on poctivo neroznáša kráľovnín produkt po okolí? Veď už aj kamarátov obišiel či nechcú, švagrova sestra dokonca zo tri kúpila a ešte aj kamarátke odporučila. No počkaj! Dušuje sa štafetár, keď vidí, že on z toho chudák moc nemá a hľa navýjač, ktorý ho na to sám nakecal si veru akosi spokojnejšie ruky mädlí! Nepáči sa mu to, a tak si povie, źe aź budú mať pravidelnú týždennú poradu a dôjde aj hlavný navýjak, tak sa musí lepšie pripraviť a dobre poslúchať, lebo ten uź vraj navinul zo štvero mravenčích okrskov a dokonca už ani cukor nejaký ten čas nekupuje! Prešiel na čokoládu!
V skratke sa dá povedať, že styčný bod takého mítingu je možné zhrnúť do viacero konštruktívných bodov:
– prezentácia videí vykresľujúcich ideu kráľovnej matky a jej organického ducha, pár obrázkov zelenej prírody.
– ukážka nových produktov, ktoré vyprodukovala mravenčia mať a jej panoši.
– sčítanie sliviek a vzájomná gratulácia.
– predstavenie nových štafetárov a ich osobných navýjačov.
– osobný príhovor veľkého navýjača a povzbudivé heslo: „nie je dôležité predať veľa, ale šprintovat.“
– potlesk.
A takto to chodí deň za dňom. Týždeň za týždňom. Už skoro 50 rokov. To je farma, čo?
Veru! Druhá najúspešnejšia v našom poctivom mravenčom svete!