Pachtíte sa po niečom a
neviete po čom. Pýtate sa seba, čo to je? Zadáte do vyhľádávača“ čo hľadám?“ A
vybehnú vám akési slová piesne „ Domov – neviem povedať, kde to je, ale viem,
že idem domov”. Nie zlé. Kus pravdy na tom bude. Otočíte sa naspať a pozorujete
krajinu z okna. Všetko okolo vás kmitá obrovskou rýchlosťou. Tak ako život sám.
V hlave sa vám rozvinie
reprospektíva vecí, voní, ľudí a farieb. Ako jeden film. Krátký a bez konca.
Pridáte hudbu. Listujete v spomienkach a vytiahnete Fix U, Coldplay. Pesnička
začína. Autor nasadí smutný tón a vy smutný kukuč. Horlivo premýšľate a stále
civíte z okna. Obrázky a okamihy sa striedajú.
Dívate sa na seba a pýtate
sa: “ čo hľadám? I know what u are looking for , I said myself one day.
Stretla som pár ľudí.
Výnimočných a tak prostých. Tak prostých ako odpoveď sama. Ľudia, ktorí mi
robili spoločnosť vtedy, keď som ju potrebovala. Majú svoje sny. Majú svoje
plány. Niektorí nemajú prácu, niektorí nemajú peniaze, ale majú ľudskosť. Majú
to, na čom som akosi zabudla. Človečinou voniajúci ľudia.
Podívali sa na mňa a opýtali
sa ma slovensky” čo hľadáš?” And I said in Slovak as well:” Vás.
Bariéry padali tak rýchlo
ako ľudia postavili berlínsku stenu. Príbehy ľudí. Smutné, veselé,
prekvapujúce. Mladé dievča sa podívalo na svojho manžela a potom sa otočilo na
mňa. “ Mali
sme tu najkrajšiu svadbu, akú som si mohla predstaviť. Pretože som si brala lásku
svojho života” V očiach mala tú najvačšiu nehu a iskru, akú som videla. Zábrana
okamihu, prásk, dole. “ A svoju dcéru som nevidel devať mesiacov. Smutne sa
podíval na setrič počítača. Pre ňu žijem. Fotka zablikala a zhasla. “Chcem
niečo dokázať.” “Mám tridsaťjeden rokov a nepohla som sa z miesta. Jeden krok
dopredu a dva naspať. Chcem niečo viac…
Kráčam po ulici a nazriem
cez priehľadné sklo supermarketu. Všade je zhaslé. Iba jedno malé svetlo v
poslednom regáli svieti. Vidím mladíka. Tmavej pleti a s vysačkou. V rukách má
plechovku a pomalým pohybom ju ukladá ako domček z karát na vrch regálu. Robí
to trpezlivo a dokladne. Ako keby cítil, že sa na neho dívam, otočí sa,
zneistí, no potom sa na mňa usmeje a zamáva. Zamávam tiež.
Hrdinovi dnešného dňa a ľudským
a prostým hrdinom každého dňa, ktorí robia náš život tak ľudským.