Reklama
 
Blog | Katarína Radoňáková

Parba narodnosti

Ma kamaratka Theresia, Nemka jako poleno, vzdycky rika - neni nad to spoznat co nejvic lidi z ruznych kultur. Spokojene pritom pohmkava a svoji narodnost, o ktere nemam ani pochyb, zdurazni vyraznym ja ja. V piatok vecer ma teda vytiahla vonku a predstavila ma styrom Francuzkam. Styri Francuzky, elegantne usadene v talianskej restauracii, uzdibujuce zo zakusku vytiahli svoje elegantne kabelky, zaplatili a svojim parizskym er nas pozvali do klubu. Cestou tam kazda z nich vytiahla svoju krabicku cigariet, kazdu z nich som tiez musela pobozkat na lice vlavo, potom v pravo. Potom zase vlavo, po asi desat minutovom zdvorilostnom bozkavani si stihli opravit svoj make up, narovnat satky od LV a predstavit nas osadenstvu zbytku podniku. Tiahla som sa za nimi ako smola. Upravila svoje tricko za euro s napisom - Leprechons made me do it - prva hrda kupa Slovaka v Dubline, vytiahla svoj puma opasok tak aby bol aspon co to vidiet a oprasila obstarozny kabat.

Po security kontrole sme sa napasovali dovnutra. Usadli do stylovych kozenych sedaciek s vyhladom na sochu Inka, ktora odhalovala vytesany pevny zadok a pera zakryvali vyhlad na skupinku mladych Italov z Benatok. Vlasy jedneho z nich boli silne kucerave a natupirovane do vysky budiace vtipny dojem, ze mlada socha cierneho Inka bola urcite obdarena i silnym vlasatym porastom a jemne sa vlniaca do rytmu blues tak ako hlava Paola, ktory na nas namieril ukazovakom a zakrical – hey dudes we are from Venezia you knooow –

Parizankam tronila mlada Celeste. Dvadsatrocna Francuzka, ako vystrihnuta zo zurnalu, plavne oci, vysoka chuda postava, znackovy kabat a kasmirovy sveter. – so you are frrrom Prague, hm ? – jej konvalinkove oci sa zabodli do mojho tricka, potom do rifli, dalej uz nebolo do coho a naspat na moj uces. – well… yeah I used to live there before I came here .. – dostalo sa mi zdvorileho vi vi, – and do you speak french ? – styri hlavy sa obratili na mna – nhaa, unfortunately, french is so interesting language but I never had a chance before to kinda improve it .. –  dostalo sa mi dalsieho zdvorileho ohh, what a shame, a dalej sa diskutovalo vo francuzstine. Nacionalisti sa nezapru nikde. Ani v takej diere aka je Dublin.

Vyhlad mi zaclonila Irka. Nuz asi to bola Irka. Identifikovala som ju podla charakteristickych prvkov. Velke kozy, prehybajuce sa ako prova lode z napakovaneho korzetu, mi zaclanali vyhlad na bar a quiness sa jej vetral na vedlajsom stole. Smiech sa hlasito ozyval a smerom k nam lietali same daarling a ohh yessss sweetyy.

Reklama

Zabavy sa chopil Talian z Benatok. Na sladku limonadovu hudbu sa vrtel do rytmu celkom poctivo a na nase potesenie sa vrhol na parket pavym pochodom. Do rytmu hula hula sa vtesnal do skupinky nafintenych Cinanok a ako pravy Gay sa naladil do rytmu disko.

V zivote kazdeho clubera nastane chvila kedy musi na zachod. Na moje zdesenie tam tronila velka cierna zenska s parfemom v ruke a po tom ako som sa starostlivo zavrela do kabinky a pocitala do desat, som vybehla von s pocitom, ze spiona na zachode neznesiem. Aby to teda nebolo az tak trapne, zbytok drobnych som vpustila do zeleznej mysky a utekala o dusu.  

Po tom ako sme vypakovali desat Cinskych cluberov a zbavili sa tych Talianskych nastala chvila to cool it good night a presunuli sa na ine miesto.

Lepsie. Este viac narodnejsie. Smogy a ugly. Tak ako Dublin sam.