Mám dvadsaťtri rokov, okrem otrasnej češtiny a ľubozvučnej slovenčiny sa ešte dorozumiem anglicky.
Či taktiež otrasne, nech posúdia iní.
Žiadny iný jazyk neovládam.
USA – moja cesta za vízom sa zdá byť dlhšia než ta Odyseova. Zlosovanie zelenej karty po druhý krát, výsledok žiadny, americká kreditka ľahšia o 60 dolárov za tupé členstvo v klube Španielov a Poliakov.
New Zealand – okrem zrušenia turistických víz tam Slováci nemožu pracovať. Divoká honba za trhaním jabĺk sa už nezdá tak divoká ako rok dozadu.
Austrália – ako som už povedala, mám dvadsaťri, skoro žiadny kapitál a žiadnu prácu. Včera som vzala v obchode z ramienka kabát, pretože ten starý sa prešúchal a zplzol, bol zľavnený na polovicu a o číslo menší. Po polhodinovej úvahe o tom, ako sa dá využíť 40 eur som ho vrátila nazad a vzala ten svoj domov.
Kanada – zrušenie víz pre českých občanov, skeptický výhlaď do budúcna pre slovenských. Mám obviňovať rodičov za to, že po rozdelení zostali na zlej strane, alebo hľadať ženbychtivého českého jedinca ?
Štáty EU s otvoreným pracovným trhom :
Irsko – preč preč okamžite
Anglicko – to samé predpokladám
Švédsko – hm, stojí za úvahu, ale čo tam ?
Fínsko – na vodku zájdem, ale čo potom
Portugalsko – španielština – 0
Taliansko – taliančina 0
Island – sice nepatrí medzi zeme EU, ale DEHP, od roku 2006 nám otvoril svoj pracovný trh, má necelých 300 tisíc obyvateľov, a skoro všetky pracovné stránky v islandštine. A tie ktoré nie sú, ponúkajú perspektívnu prácu v oblasti dojenia kráv. Pravda, nikdy nie je neskoro začať novú kariéru.
Česko – stará dobrá Praha, s takými ideálmi som ju opustila a s takou dezilúziou sa tam mám pokorne vrátiť ?
Slovensko – roky som sa mu úspešne vyhýbala. Návrat pre mňa znamenal definitívne zlyhanie.
Tak kde. Viem čo mi na to odpovieš.
Že neobsedím na zadku, že neviem čo chcem. Že nič nemám a ničomu nerozumiem.
To všetko viem tiež.
Hovorím. To z depresie. A ty na to. „ Tak dúfam, že sa z nej skoro dostaneš. Na také stavy nie je čas."